Parkinsonová choroba

O Parkinsonovej chorobe sa opatrovateľsky učia počas opatrovateľského kurzu, nakoľko ide o častú chorobu ich budúcich klientov. Opatrovateľský kurz Vás naučí ako s klientom pracovať, aby ste podporili klienta pri úkonoch sebaobsluhy. Opatrovateľský kurz je najlepšou prípravou na prácu s klientom.

Prvé zmienky o prejavoch, pripomínajúcich Parkinsonovu chorobu, pochádzajú už zo starovekej literatúry. Za prvý komplexný opis ochorenia vďačíme anglickému lekárovi Jamesovi Parkinsonovi.

Parkinsonizmus môže byť zapríčinený niekoľkými chorobnými procesmi, medzi ktoré najčastejšie patrí:

• Primárna idiopatická Parkinsonova choroba (ktorej príčina nie je známa) tvorí približne 80% prípadov ochorenia
• Sekundárny parkinsonizmus (vznikajúci v dôsledku cievneho postihnutia, infekčného ochorenia, toxínov, úrazu, mozgového tumoru, metabolických ochorení)

Parkinsonova choroba najčastejšie začína medzi 40 a 70 rokom života s vrcholom nástupu ochorenia v šiestej dekáde. Nárast ochorenia sa zvyšuje s vekom, ktorý sa považuje za najvýznamnejší rizikový faktor. Rozdiel vo výskyte medzi pohlaviami je veľmi malý 1,5 ku 1 v neprospech mužov.

Príznaky

Rozdeľujeme ich na primárne a sekundárne. Pre stanovenie diagnózy Parkinsonovej choroby sa musia u pacienta vyskytovať aspoň dva primárne príznaky.

Primárne príznaky

1. TRAS – mimovoľný rytmický pohyb častí tela. Je najcharakteristickejším prejavom Parkinsonovej choroby a u troch štvrtín pacientov býva zároveň aj prvým. Najčastejšie sa vyskytuje na rukách, je pravidelný (frekvencia 4 – 6 pohybov za sekundu) a objavuje sa zvyčajne v pokoji, v spánku vôbec. Intenzitu trasenia zvyšuje psychický stres, úzkosť, napätie. Postupuje z prstov jednej ruky postupne na druhú polovicu tela.
2. SVALOVÁ STUHNUTOSŤ – svaly postihnutej končatiny sú aj v pokoji napnuté a kladú odpor pri akomkoľvek pohybe. Pohyb pôsobí trhane, čo je dôsledkom trvalého zvýšenia pokojového svalového tonusu.
3. POMALÝ POHYB – spomalené a nekompetentné pohyby, problémy s ich začiatkom. Prejavuje sa to ťažkosťami pri chôdzi, ovplyvňuje to aj prehĺtanie. Ide o jeden z najobmedzujúcejších príznakov Parkinsonovej choroby.
4. NESTABILITA – strata rovnováhy, neistota pri zmene polohy a pri státí.
5. PORUCHY CHÔDZE – kroky sa skracujú, typická je šúchavá chôdza. Chýbajú prirodzené kývavé pohyby rúk, otáčanie je sťažené. V neskorších štádiách choroby sa môže objaviť až tzv. zamrznutie, teda neschopnosť urobiť čo i len krok.
6. PORUCHY PÍSMA – zmenšujúci sa, až nakoniec úplne nečitateľný rukopis.
7. PORUCHA REČI – podobne ako porucha písma, aj reč je ovplyvnená svalovou stuhnutosťou a pomalosťou pohybov - býva tichá a monotónna, postihnutý máva problémy s tvorbou slov
8. ZMENA MIMIKY - neprítomný alebo stále rovnaký výraz tváre bez emocionálnych prejavov a žmurkania – tzv. maskovitá tvár
9. STRATA ČUCHU – jeden zo skorých príznakov, ktorý býva často vzájomne prepojený so stratou chuti – spoločne môžu viesť k nechutenstvu a tým aj k výraznému úbytku na váhe
10. DEPRESIA – najčastejšia psychická porucha pri Parkinsonovej chorobe, ktorá sa prejavuje celkovým poklesom záujmu o okolie, poruchami spánku, únavou, smútkom

Sprievodné ťažkosti

• zvýšené slinenie – príčinou nie je zvýšená tvorba slín, ale sťažené prehĺtanie
• problémy s prehĺtaním – kvôli zlej pohyblivosti jedenie výrazne zvyšuje nebezpečenstvo zabehnutia potravy do dýchacích ciest so všetkými potenciálnymi rizikami, ktoré prináša. Ťažkosti s prehĺtaním môže komplikovať aj užívanie väčšieho množstva liekov. Pacienti s Parkinsonovou chorobou majú zväčša znížený pocit hladu, čo spolu s problémami s prehĺtaním, stratou chuti a čuchu môže viesť k rapídnemu úbytku na hmotnosti.
• časté močenie – táto potreba je spôsobená zvýšenou aktivitou svalstva močového mechúra. U mužov sa tento problém niekedy kombinuje aj so zväčšením prostaty a spravidla trápi pacientov najviac v noci, čo ich značne obťažuje.
• zvýšené potenie – predovšetkým v štádiách, kedy prestávajú účinkovať lieky a zhorší sa aj hybnosť (takzvané štádium „OFF“).
• riziko pádov – predstavuje závažný problém v pokročilejších štádiách Parkinsonovej choroby. Časté pády môžu viesť k zlomeninám a iným vážnym poraneniam. Opakované pády aj bez týchto zdravotných komplikácií vedú k strachu z pohybu, ktorý prispieva k imobilite pacienta so všetkými dôsledkami. Obmedzenie pohyblivosti pacienta, jeho životného priestoru a záujmov vedie nielen k zhoršeniu kvality života pacienta, ale dotýka sa aj ľudí v jeho okolí, čo negatívne pôsobí na psychiku.
• ťažkosti s funkciou srdca a ciev – medzi najčastejšie patrí kolísanie hodnôt krvného tlaku.

Potreba rehabilitácie

Fyzioterapia spolu s farmakologickou liečbou a primeranou starostlivosťou sú základnými cestami k zlepšeniu kvality života pacienta s Parkinsonovou chorobou. Odporúča sa každodenná športová činnosť, najmä chôdza, plávanie a iné vhodné aktivity, ktoré pacientovi odporučí odborník. V pokročilejších štádiách, keď už pacient nie je schopný vykonávať telesné aktivity pomôže svalové stuhnutie znížiť správnymi technikami rehabilitačný pracovník.
Pozitívny vplyv cvičenia na priebeh a minimalizovanie symptómov Parkinsonovej dokázali vedecké štúdie. Cvičenie zmenšuje neurologické poškodenie, ktoré prispieva k postupu ochorenia. V kombinácii s vhodnou liečbou má presvedčivo pozitívny efekt na priebeh Parkinsonovej choroby. Cielené cvičenie má popri medikamentóznej liečbe dôležité postavenie v boji s týmto ochorením. Pomáha zlepšiť pohyblivosť kĺbov a stuhnutých svalov. Vo všeobecnosti sa odporúčajú každodenné prechádzky a vykonávanie série predpísaných cvikov minimálne 10 - 20 minút denne.

Spracované podľa: Ako žiť s Parkinsonovou chorobou. Bratislava 2007.Autori: Benetin, Ján; Cibulčík, F.; Turčáni, P.; Valkovič, P.